Posledný strom

Chlapec stál pri okne a sledoval dažďové kvapky, ktoré svojimi cestičkami vytvárali na skle obrazy pripomínajúce rozkonárené stromy. Dlho sa na ne zamyslene pozeral.
„Ako by si opísala les?“ spýtal sa zrazu svojej starej mamy.
„Les?“ stará mama prekvapene pozrela na vnuka. „Les, to je krásne tiché miesto, kde šumia stromy,“ povedala zasnene a v myšlienkach sa vrátila do svojho detstva.
„A ako šumia stromy?“ chcel vedieť chlapec.
„Prečítam ti,“ stará mama sa postavila a s tajomným úsmevom vybrala z police ošúchanú knihu. Pohladením z nej oprášila jemný prach, nalistovala správnu stranu a začala čítať.
„A les zašumel. Spieval do ticha tak, že uspával. Kolísavo, vábivo, ako len príroda dokáže šepkať svoje tajomstvá. V listoch stromov je ukrytých mnoho príbehov, ktoré majú byť rozpovedané tým, ktorí im porozumejú,“ usmiala sa nežne na vnuka.
„Hm, nikdy som ozajstný strom na vlastné oči nevidel,“ zamyslel sa chlapec. Pozrel sa na okno a uvidel, ako sa dažďové stromy premenili na potoky stekajúcich sĺz.
„Už ich niet,“ odvetila takmer nečujne stará mama.
„To je smutné,“ vzdychol si chlapec.
„Ale, ... možno,“ zahľadela sa mäkkým pohľadom na vnuka.
„Rozprávaj ďalej, stará mama,“ posmelil ju chlapec.
„Ostal ešte jediný strom na svete.“
„Naozaj?“ pocítil chlapec neznámu radosť. Stará žena sa naklonila k svojmu vnukovi, aby mu prezradila niečo dôležité.
„Rastie na neznámom mieste a je posledným zo všetkých stromov na svete. Keby som bola mladšia, vybrala by som sa ho hľadať.“
„Prečo?“ zaujímalo chlapca.
„Pretože aj jeden strom môže znovu stvoriť les,“ odvetila.
„A les krásne šumí,“ dokončil zasnene chlapec a rozhodol sa, že pôjde posledný strom hľadať.
Vtedy sa kmene dažďových stromov na okne zliali do jedného a určili chlapcovi jeho ďalšiu cestu, o ktorej v tej chvíli ešte nemohol veľa vedieť.

O autorovi

Zuzana Kubašáková sa narodila v Banskej Bystrici. Vyštudovala anglický jazyk a literatúru v kombinácii s históriou. V minulosti profesionálne hrávala basketbal a veľa cestovala. Je manželkou a matkou dvoch detí a vášnivou fotografkou. Písať začala na materskej dovolenke so svojím synom a píše dodnes.

Škriatok v pyžamku (Taktik, 2016) bol jej prvý rukopis, ktorý sa postupne sformoval do knižnej podoby a zaujal originálne spracovanými rozprávkami, ktoré opisujú každodenné situácie malých detí. Za prvý rok Škriatok v pyžamku vypredal 5000 kusový náklad, čo bolo na neznázmu a debutujúcu autorku veľmi pekné číslo. 

Víla zo šatôčky (Taktik, 2018) je voľné pokračovanie Škriatka v pyžamku a narodila sa vďaka podpore čitateľov, ktorí si obľúbili Škriatka v pyžamku a dožadovali sa pokračovania. Námety na rozprávky čerpala autorka z vlastných skúseností pri výchove svojich detí, ako aj zo skúseností iných rodičov. Niektoré témy v rozprávkach konzultovala so špecialistami v danej oblasti (detský pediater, logopedička). Do tretice pribudla ešte jedna knižka, ktorá uzatvorila sériu krátkych obľúbených rozprávok -  Škriatok, Víla a Hviezdička (Taktik, 2020). Všetky tri knihy boli preložené aj do českého jazyka a do dnešného dňa sa z celej série predalo viac ako 22 000 kusov. 

Na autorkinom konte nájdete aj drobnú knižku Soplík Lolík (D.T. Studio, 2018) o hygiene a čistote detského nošteka ako aj beletrizujúce poviedky úspešných slovenských športovcov pod názvom Víťaz je v každom z nás (Taktik, 2019).